Ako sú médiá manipulované,
aby nepublikovali kľúčové informácie
z medicíny

Prípad výskumu Adeleidskej nemocnice o spojitosti medzi používaním mobilných telefónov a zdravím.

Tento text pochádza z roku 1997 a je voľne a čo sa týka technickej terminológie možno i nepresne preložený z anglického originálu na stránke www.electric-words.com/cell/radiation/media.html. Jeho autorom je Stewart Fist.

So Stewartom som robil v roku 2002 na túto tému aj rozhovor pre SME, prečítať si ho môžete tu.

Stewart Fist: Ako som manipuloval

Pred mnohými rokmi som strávil niekoľko rokov ako konzultant pre vzťahy s verejnosťou pre druhú najväčšou PR spoločnosť na svete Hill & Knowlton. Tam som sa naučil, aké ľahké je manipulovať médiá - robili sme to dnes a denne. 

Jedna z významných sekcií public relations je takzvaný Crisis Management, krízový manažment. V Amerike, ak vaša spoločnosť čelí problémom so zdravím alebo životným prostredím, môžete si najať špecialistu na krízový manažment, spoločnosť so zázemím "vedeckého výskumu". Títo ľudia preberú úlohu nezávislého a vedeckého dokázania, že váš produkt (služba) je bezpečný -- a zvyčajne vám ušetria množstvo času a umožnia vyhnúť sa problematickému písaniu vedeckej analýzy, pri ktorej je žiadaný záver daný vopred.

Našťastie v Austrálii to zatiaľ nedospelo až do takéhoto štádia ("nájomných vedcov", ktorých nezaujíma pravda, ale len peniaze, stále dovážame z USA, keď je to potrebné), takže naša veda je stále akceptovaná vo svete ako nezávislá. V oblasti mobilných telefónov a zdravotných otázok máme vo svete pravdepodobne prvenstvo, snáď s výnimkou USA (kde stále pracuje množstvo veľmi dobrých vedcov v tejto oblasti a kde sa stále vykonáva množstvo práce).

Na druhej strane pri amerických výskumoch je stále ťažšie zistiť, komu možno veriť - veľké množstvo výskumov vyzerajú byť robené na to, aby mali nulové výsledky, aby boli vzápätí slávnostne ohlásené mobilný priemyslom ako dôkazy bezpečnosti telefónov. Zo skúsenosti tiež viem, že spoločnosti špecializované na krízový manažment využívajú ako jednu z hlavných stratégií túžbu médií uverejniť "trhák", ich potrebu prísť so správou ako prví, a ich absolútnu neschopnosť oddeliť zrno od pliev. Public relations agentúry preto vydávajú mätúce a rozporuplné vyhlásenia v tejto oblasti dovtedy, kým to novinári a verejnosť nevzdajú a nejdú na futbal. Keď je rada chaotická, psychologické prežitie závisí na schopnosti každej osoby predstierať, že problém je minimálne, že "nikdo v skutočnosti nevie", alebo že problém vôbec neexistuje.

PR agentúry v Austrálii sa každopádne od svojich amerických bratrancov učia rýchlo. Po afére Telstra množstvo platených manipulátorov a vedcov rozvíja svoje metódy upokojovania verejnosti, najmä právnym nátlakom a selektívnym uvoľnovaním informácií. Telstra má taktiež "čiernu listinu" technických novinárov, ktorí dostávajú len bezvýznamné tlačové správy o povýšení nejakého stredného manažéra či o novom "xxx" niekde vo vzdialenom vidieckom meste. Zdá sa, že Telstra sa teraz pri kľúčových tlačových správach absolútne vyhýba technickým médiám, a dáva prednosť všeobecne zameraným alebo začínajúcim novinárom.

Uvoľnenie výsledkov výskumu
Adeleidskej nemocnice

V apríli 1997, manipulácia médií obrovského rozsahu vyústila do efektívneho potlačenia veľmi znepokojujúcich správ o výskume Adeleidskej nemocnice zameranom na karcinogénny potenciál GSM mobilných telefónov.
Podľa tohto výskumu, ktorý trval štyri roky, je pravdepodobnosť, že GSM telefóny podporujú rast rakoviny, veľmi vysoká. Správa však nikdy nezaznamenala v Austrálií nijaký ohlas. Manažéri Telstry pobiehali panike po úrade celý týždeň pred oficiálnym dátumom publikácie výskumu v americkom časopise Radiation Research, takže všetci novinári vedeli, že výsledky musia byť dramatické. Vedeli sme, že tento výskum bol ukončený a očakával publikáciu roky, ale na verejnosť preniklo len veľmi málo informácií. Čo nás skutočne upozornilo na dôležitosť správy boli obrovské "hasičské" prípravy. Kvôli ohni v popolníku predsa nezalarmujete polovicu požiarnikov v štáte. Podľa niektorých správ stála pripravená videokonferencia rovnaké množstvo finančných prostriedkov, ako samotný výskum.

Výskum prebiehal v Kráľovskej Adeleidskej nemocnici v južnej Austrálii, financie poskytovala Telstra prostredníctvom doktora Michaela Repacholiho. Dr. Repacholi je známy obhájca bezpečnosti mobilných telefónov, ale tento projekt čoskoro opustil, prenechajúc ho profesorovi Tonymu Bastenovi a malému tímu ďalších ľudí. Informovanie verejnosti o výsledkoch výskumu však bolo Tonymu Bastenovi odobraté a bolo kontrolované Telstrou cez Adeleidskú nemocnicu. Pozvaný bol Dr. Repacholi. Iní vedci alebo špecialisti v tejto oblasti, dokonca ani onkológovia pracujúci v nemocnici, neboli pozvaní.

Telstra zorganizovala videokonferenciu, počas ktorej prenášali Repacholiho zo Ženevy do Adeleide, nie však do Sydney či Melbourne, kde sídli všetka významná austrálska tlač. Novinári, ktorí o výskume písali dlhé roky, neboli pozvaní. Niekoľkým všeobecne orientovaným novinárom bolo poskytnuté interview a jeden novinár zameraný na medicínu publikoval "únik informácie", podľa ktorého výskum dokázal neškodnosť mobilných telefónov. Brífing pred samotnou tlačovou konferenciou však bol daný pod embargo, keď bolo novinárom zakázané písať o predmete do stredy.

Potom, v pondelok ráno -- na deň Masakru v Port Arthur (množstvo ľudí bolo zabitých osamelým strelcom), ktorý je takmer dňom národného smútku a väčšina médií sa zameriava na pripomenutie tejto udalosti a témy spojené s kontrolou zbraní -- bola celá správa publikovaná v Hobart Mercury. Niekoľko iných lokálnych periodík tiež prinieslo stručné informácie.

Dr. Alan Harris, jeden z hlavných výskumníkov, sa domnieva, že neoficiálny brífing pred tlačovou konferenciou, ako i samotná myšlienka vydeokonferencie, boli usporiadané vďaka rozhodnutiu Adeleidskej nemocnice, nie Telstry. Hovorí, že Telstra bola proti videokonferencii. Ja o tom nie som presvedčený, hoci nemám priame dôkazy, že Telstra bola angažovaná.

Toto malo veľký efekt a udusilo záujem o celý príbeh v celoštátnych médiách -- preto väčšina Austrálčanov stále netuší, že správa už bola publikovaná, resp. že z nej vyplynuli závažné závery. Bolo to natoľko efektívne, že som nedokázal publikovať článok n celoštátnych novinách The Australian, hoci píšem stĺpčeky na tému telekomunikácií každý týždeň a o tejto téme píšem už niekoľko rokov.

Samozrejme to nebola všetko len práca Telstry. Medicínska sekcia novín The Australian publikovala presne dva týždne predtým (16. apríla) článok "Mobilné telefóny môžu spomaliť rakovinu" a v ten deň medicínskym novinárom bol šéfredaktor novín, ktorý nebol vôbec nadšený z publikovania "starej správy".

Reakcia austrálskej vlády na správu je dobre zhrnutá v jej tlačovej správe: podľa nej, hoci výskum bol významným príspevkom k problematike, riziko karcinogénneho vplyvu mobilných telefónov na ľudí je minimálne. "Na základe dnešných znalostí je riziko použitia mobilných telefónov minimálne v porovnaní s každodenným rizikom, spôsobeným povedzme slnečným žiarením či jazdou autom," povedal poslanec austrálskeho parlamentu Dr. Brendan Nelson. "Vieme, že jeden z 35 ľudí bude trpieť rakovinou kože a každý deň sú zabití piati ľudia pri automobilovej nehode. Na celom svete však nie je známy ani jeden prípad, kedy by človek zomrel následkom používania mobilného telefónu," povedal Nelson, bývalý prezident Austrálskej Medicínskej Asociácie.

Dr. Michael Repacholi, vedúci vedec v Adeleidskej nemocnici, vyhlásil, že výsledky štúdie jeho tímu sú prekvapujúce, ale je nutný ďalší výskum na to, aby bol definitívne vyvodený záver o možnom vplyve telefónov na ľudský organizmus. "Toto je prvá vedecká štúdia, ktorá poukazuje na takýto efekt," povedal Repacholi na tlačovej konferencii v Adeleide cez videospojenie zo Ženevy, kde pracuje na elektromagnetickom projekte Svetovej zdravotníckej organizácie. "Treba ešte vykonať množstvo výskumov, kým bude tento výsledok možné použiť v debate o tom, či elektromagnetické pole môže vplývať na rakovinu," povedal Repacholi. Naproti tomu veľmi prominentný nezávislý biomedicínsky výskumník, s prvotriednou reputáciou v tejto oblasti výskumu, mi výsledky výskumu okomentoval slovom "šokujúce!".

Prečo médiá nepublikujú články
o kontrole?

Výskum v oblasti bezpečnosti mobilných telefónov bol vo väčšine krajín mnoho rokov vo veľkej miere kontrolovaný prostredníctvom CTIA a ETSI v Európe. Hlavným problémom je však to, že pozornosť médií sa sústreďuje najmä na estetické problémy s vysielacími vežami, s menším dôrazom na zdravotné hľadisko. Takisto táto oblasť spadá čiastočne do kompetencie technických novinárov, a čiastočne novinárov píšucich o zdravotníctve, takže sa často v redakciách tento horúci zemiak prenecháva "tým druhým". Z tohoto dôvodu sa mi nedarí dostať články o tejto téme do technických časopisov.

V tejto oblasti každopádne pracuje niekoľko skutočne nezávislých odborníkov, popri mnohých šarlatánoch. Bohužiaľ, až prílišný entuziazmus a mnohé podozrivé vyhlásenia anti-mobilových aktivistov efektívne zabili túto tému ako tému pre médiá, keď sú novinári obviňovaní z neustáleho vyvolávania paniky.

Tu sú fakty o správe
Adelaidskej nemocnice

Pred štyrmi rokmi Telstra zaplatila tím vedcov, aby preskúmal proklamované spojenie medzi mobilnými telefónmi a rakovinou. Svoj výskum ukončili v polovici roku 1995 a správa o ňom mala byť publikovaná v medzinárodnom časopise "Radiation Research" o dva roky neskôr. Osemnásť mesiacov práce v adeleidskej nemocnici vyústilo do pravdepodobne najjednoznačnejšieho zistenia súvislosti zdravotných problémov s mobilnými telefónmi. Výskum bol pritom v tejto oblasti jedným z najstarostlivejšie pripravených a kontrolovaných na svete.

Ľudia, ktorí vývoj v tejto oblasti nesledujú, sú presvedčení, že ide o ojedinelú, izolovanú štúdiu, ktorá sama o sebe nič neznamená a na skúmanie akýchkoľvek ďalších dôkazov zanevrú. V tom im samozrejme pomáhajú spoločnosti a ich PR manažéri, ktorí neustále hovoria o "potrebe ďalšieho výskumu" a "zasadenia správy do kontextu". V skutočnosti správa nasleduje predchádzajúce výskumy, ktoré sa v tejto oblasti objavujú už celú dekádu - a dôkazy sa hromadia. Príkladom môže byť výskum Dr. Henryho Laia a Dr. Singha na Washingtonskej univerzite, ktorý preukázal výrazný nárast chýb (rozdvojení) DNA v mozgu krysy, vystavenom na dve hodiny mikrovlnnému žiareniu. Tieto výskumy boli priemyslom ignorované, pričom sa konštatovalo, že použité frekvencie nie sú zhodné s frekvenciami mobilných telefónov - čo je pravda, ale irelevantná.

Kľúčovým faktorom pri výskumoch sú otázky: Nakoľko sú vedci nezávislí? Kto štúdiu pripravil? Mali vedci možnosť ovplyvniť výsledky? Kto výsledky kontroloval? a Kto robil konečnú analýzu?

Kvôli zaangažovanosti Telstry do výskumu trvali traja výskumníci na dôkladnej príprave výskumného protokolu a dohľade Národnej rady pre medicínsky výskum (NHMRC), aby zabezpečili absolútnu nezávislosť a platnosť výsledkov výskumu. Na výskume v Kráľovskej nemocnici v Adeleide sa zúčastnili Dr. Michael Repacholi (ktorý výskum opustil kvôli práci pre Svetovú zdravotnícku organizáciu v Ženeve), profesor Tony Basten zo Sydneyskej univerzity, Dr. Alan Harris z Walter & Eliza Hall Institute a štatistik Val Gebski z NHMRC.

Ako všetci vedci, aj výskumníci zúčastnení na tomto projekte majú tendenciu podceňovať dôležitosť svojej správy, aby zabránili senzacionalizácií jej výsledkov. Vždy preto komentujú len vlastný výskum v izolácií od ostatných výskumov na rovnakú tému.

Tu vzniká základný problém - ľudia sa totiž viac zaujímajú o to, čo daná štúdia znamená v kontexte doterajších prác - v izolácií takmer žiaden výskum nič neznamená. Profesor Basten tiež upozorňuje, že korelácia medzi štúdiami na zvieratách a ľuďoch je komplexná. Ale, ako povedal jeden z vedcov: "DNA je DNA". Na úrovni procesu rastu buniek, ktorý je kľúčový pri rakovine, sa ľudské i zvieracie bunky správajú veľmi podobne.

S ďalšou "hasičskou" poznámkou prišiel hovorca Austrálskej telekomunikačnej asociácie, ktorý upozornil, že použité myši boli špeciálne vyšľachtené ako náchylné na rakovinu. Naznačil, že toto je významná skutočnosť, čo ale nie je pravda. Keby sa experimentovalo s bežnými myšami (ktoré sa dožívajú dvoch rokov), bolo by ťažké zistiť, aký efekt bude mať vystavenie žiareniu z mobilných telefónov po dobu 50-tich rokov.

Ako inak by sa dali skúmať potenciálne dlhodobé účinky? Možno by sa dali mobilné telefóny na celý život priviazať k ušiam 200 orangutanov a pozorovať, či sa u nich vyvinie rakovina...

Štúdia skúmala veľké množstvo myší vo veľmi dobre kontrolovanom prostredí... osobne som rád, že sú výsledky k dispozícií po 18 mesiacoch a nie po 80 rokoch...

Čo túto štúdiu odlišuje od iných?

Na tejto štúdii je dôležité, že nemôže byť pochýb o čestnosti a korektnosti vedcov ani o platnosti ich záverov. Výsledky výskumu neboli pre jeho zadávateľa, Telstru, nijako priaznivé. Telstra nemohla výsledky výskumu nijako ovplyvniť.

Na druhej strane však mala spoločnosť dôvernou klauzulou zabezpečené, že vedci nesmeli niekoľko rokov výsledky publikovať. Tento fakt je pozoruhodný aj z toho hľadiska, že vedci i Telstra sú platení z verejných financií. Takisto podľa kontraktu Telstra získala výsledky výskumu tri mesiace pred ich zverejnením, čo jej dalo šancu dôkladne sa na zverejnenie pripraviť.

Hlavnými argumentmi, ktoré si spoločnosti v oblasti mobilnej komunikácie vybrali ako zbrane pri kontakte s médiami, boli:

• použité boli špeciálne myši náchylné ochorieť na rakovinu,
• množstvo žiarenia, ktorému boli myši vystavené, bolo mimoriadne vysoké (čo nebola pravda),
• myši nie sú ľudia,
• myši sú malé,
• ide o osamotenú štúdiu,
• sami výskumníci si nemyslia, že výsledky sú významné,
• výskum sa musí opakovať,
• výsledkom výskumu je viac otázok, než odpovedí.

Vedci skúmali pulzný prenos (rovnaký ako ten, ktorý vychádza z telefónov, nie nepretržitý, ktorý vysielajú vykrývacie veže) a výsledky poukazujú na jednoznačné zvýšenie výskytu rakoviny v skupine vystavenej žiareniu. Pravdepodobne neexistuje aktuálny výskum, ktorý by ukázal nárast podobného rozsahu.

Do konca roku 1996, väčšina vlád a telekomunikačných spoločností vyhlasovala, že bezpečnosť mobilných telefónov je dokázaná a že jediným vedľajších efektom prenosu signálu v tejto frekvencii môže byť lokálne zvýšenie teploty tela. Robilo sa všetko preto, aby sa znížil význam tohto výskumu, hoci jeho výsledky neprejdú bez povšimnutia v medzinárodnej vedeckej komunite.

Z výťahu z výskumu publikovaného na internete nemôže mať nikto pocit, že ide o nejaké významné závery. V skutočnosti sa význam záverov znižuje, keď napríklad porovnáva žiarenie, ktorému boli vystavené myši, so silou žiarenia z vysielacích veží, nie z mobilných telefónov.

"MH Repacholi et al: Lymphomas in Eu-Pim1 Transgenic Mice Exposed to Pulsed 900 MHz Electromagnetic Fields. Rad Res 147:631-640, 1997. (Myši vystavené pulznému elektrickému poľu 900 MHz) 
Práve publikovaná štúdia konštatuje, že špeciálne myši vystavené po dobu 18 mesiacov intenzívnemu elektromagnetickému žiareniu rovnakého typu, ako sa používa v digitálnych mobilných telefónoch, vykázali zvýšený výskyt lymfómov. Zvýšenie výskytu žiadneho iného druhu tumoru nebol zaznamenaný. Intenzita žiarenia bola vyššia než normy podľa ANSI/IEEE štandardov a oveľa vyššia, než tá, ktorej je vystavená verejnosť v blízkosti mobilných telefónov a antén pre mobilné telefónne siete. Hoci štúdia je veľmi zaujímavá, jej prípadný dopad na reguláciu vystavovania ľudí žiareniu z telefónov je nejasný:

• zo štúdie nemožno vyvodiť, či by bola rakovina vyvolaná aj u bežných myší, ktorí nie sú vyšľachtené ako náchylné k tumorom.
• zo štúdie nemožno usúdiť, akému veľkému žiareniu je nutné myši vystaviť, aby vznikla rakovina.

Štúdia musí byť zopakovaná taktiež s obyčajnými myšami. Ak sa výsledky zopakujú, kritickou úlohou bude určiť závislosť vzniku tumorov od sily žiarenia a vplyv žiarenia na iné živočíchy."

Tím výskumníkov pôvodne viedol Repacholi a tomu sa podarilo zafixovať svoje meno ako meno jedného z hlavných výskumníkov. Jeho hlavným počinom však bolo získanie financií na výskum od Telstry. Po tom, čo boli pozvaní ďalší vedci a najmä NHMRC na dohľad nad výskumom, Repacholi projekt opustil. V práci pokračovali jeho kolegovia, špecialisti v tejto oblasti. Sám Michael Repacholi je fyzik a dlhý čas sa zaoberal bezpečnosťou nukleárneho ionizujúceho žiarenia.
Mnoho rokov bol prominentným bojovníkom na strane looby "mobilné-telefóny-sú-bezpečné".

Je vhodné ešte poznamenať, že nikto z technických alebo zdravotníckych novinárov, ktorí sa problémom zaoberali, nebol pozvaný na videokonferenciu do Adelaide. Signál sa neprenášal do Sydney, Melbourne ani Canberry, takže okrem lokálnych Adeleidských novinárov boli všetci austrálski novinári vylúčení. Z technického hľadiska by bolo pritom veľmi ľahké sledovať prenos kdekoľvek na kontinente vďaka satelitu. Telstra má navyše vo všetkých veľkých mestách konferenčné miestnosti určené práve na takéto prenosy, ktoré však zostali nevyužité.

Prečo sa zverejnenie tak oneskorilo?

Od zrealizovania základných štatistík prešli dva roky, ale výsledky boli takého charakteru, že bolo nutné ich ďalšie spracovanie v laboratóriu v Marylande (USA), aby sa niektoré závery potvrdili. Autori potom potrebovali tri pokusy na to, aby sa výskum podarilo publikovať. Podľa zainteresovaných nebola správa odmietnutá pre nekorektné vedecké postupy, ale čisto z politických príčin: téma bola príliš "horúca".

Podľa jedného zo zainteresovaných odmietol časopis Science publikovať výsledky, pretože by "spôsobili paniku". Iné dva časopisy (napríklad Nature) sa odvolávali na potrebu ďalšieho výskumu pred publikovaním tak závažných zistení. Výskum bol pritom dovtedy najvyčerpávajúcejší vo svojej oblasti a jeho výsledky sa zhodovali s predchádzajúcimi výskumami.

Medzi vedcami nie je zhoda v tom, prečo bolo publikovanie tak oneskorené, hoci je pochopiteľné, prečo mnohé časopisy chceli, aby správu publikoval niekto iný.

Takže aký je záver výskumu, ako ho priniesla tlačová správa? "Podľa nášho názoru sú výsledky platné pre tieto geneticky upravene myši, ale celkovo musia byť dané do kontextu," vyhlásil profesor Tony Basten. "Myši a ľudia absorbujú energiu z týchto polí rozličným spôsobom a nie je možné urobiť záver, že používanie mobilných telefónov zvyšuje u ľudí riziko vzniku rakoviny. V tejto oblasti je nutný ďalší výskum."

S poslednou vetou nemožno než súhlasiť, no v posledných rokoch nebol v skutočnosti okrem práce doktorov Laia a Singha vykonaný žiaden podobný výskum a je jasné, že bezpečnosť mobilných telefónov nie je doteraz dokázaná. Dlhé roky sa hromadia dôkazy, že dlhodobé vystavenie rádiovým frekvenciám telefónov môže mať pre časť populácie vážne následky. Tento fakt však vlády a priemysel vytrvalo ignoruje.

Skutočnosť, že profesor Basten zakončil svoje vyhlásenie slovami "Momentálne nevidím nijaký vedecký dôvod prestať používať môj mobilný telefón," je irelevantný. V jeho veku a pri jeho profesii je zrejme potenciálne riziko používania mobilného telefónu minimálne. Otázkou znie: kúpil by telefón aj svojmu mladistvému synovi?

Preklad je uvoľnený pod Creative Commons Attribution 3.0 License - môžete ho voľne používať, ak uvediete zdroj. Autorské práva na pôvodný text vlastní Stewart Fist.